Černice: ich význam v záhradách a pestovanie

Černice sú zástupcom drobného bobuľovitého ovocia, aké nachádza všestranné využitie v studenej aj teplej kuchyni. Zároveň patrí medzi obľúbené spestrenie bežnej úžitkovej záhrady a jej „jedlej ponuky“. Černice sú známe vysokou koncentráciou antioxidantov a vitamínov, ktoré prispievajú k ochrane organizmu a posilňujú imunitný systém. Černice patria do rodu Rubus. To znamená, že sú príbuznými malinám. Černice majú zväčša tmavofialovú dužinu, ktorej farba vynikne pri porušení mäkkého plodu. Rastú na viackrát rozvetvených výhonoch, ktoré je možné počas jari zastrihnúť. Úroda ovocia prichádza v neskorých letných mesiacoch. Záleží podľa odrody černíc, aké veľké plody a objem úrody prináša mladá a dospelá rastlina. Prihliadať je preto vhodné na nutnosť podpory, alebo uväzovania rastlín o podporu, konštrukciu, alebo múry. Ich ideálnym miestom na výsadbu je bežná záhradná pôda s mierne kyslou hodnotou na slnečnej polohe, prípadne v polotieni s prevahou slnka. 


Černice pre zdravie

Černice sú známe svojím vysokým obsahom antioxidantov, najmä flavonoidov a antokyanínov. Antokyaníny sú prírodné farbivá zodpovedné za sfarbenie ovocia (rovnako taktiež čučoriedky, tmavé hrozno, baklažán a ďalšie) s vlastnými zdraviu prospešnými účinkami aj na ľudský organizmus. Spomínajú sa aj v súvislosti s bojom proti rakovine hrubého čreva. Antioxidanty môžu prispievať k boju proti rôznym ochoreniam a zápalom. Černice obsahujú vitamíny C, K a rôzne minerály ako draslík a mangán, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Vitamín C patrí medzi dôležité vitamíny, avšak je citlivý na teplo a tak je konzumácia černíc s ohľadom na tento vitamín ideálna v surovom stave. Vitamín K je kľúčový pre zdravie kostí a správne zrážanie krvi.


Pestovanie černíc

Pestovanie černíc nepatrí medzi komplikované. Práve naopak, ovocie známe aj z voľnej prírody z lesov a lúk, si dokáže vystačiť s prirodzeným rastom. Domáce odrody však potrebujú oporu pri raste a váhe úrody, ako aj lepšiu kontrolu nad suchými výhonmi. Pestovanie v bežnej slovenskej záhrade je orientované na objem úrody. Pre maximalizovanie výsledku a významu samotného pestovania tak môžeme prihliadať na nasledujúce vlastnosti. 
-       Ideálny priestor je na slnečnom mieste, prípadne v polotieni.
-       Ideálnou pôdou je humózna, priepustná, s mierne kyslou reakciou. Zvláda však aj menej kvalitné pôdy
-       Jednotlivé rastliny oddeľujte priestorom zhruba 1,5 až 2 metre od seba. Prihliadame tak na priestorové nároky v budúcnosti. 
-       Suché výhony odstraňujeme na jar a objavenie podobných nedostatkov môže prebiehať aj na jeseň.
-       V období sucha je dôležité rastline dopriať zálievku. Nedostatok vlahy nedokáže zásobiť plody látkami na stavbu celého plodu a ich vyzbrojenie zdravotne výhodnými látkami. Plody tak môžu byť nedostatočné a listy suché. 
-       Zrelé plody sú od nezrelých výrazne odlišné tmavým sfarbením. Výrazne tmavý plod oproti iným sa v prípade dostatočnej zrelosti ľahko oddeľuje od zvyšku rastliny. Nezrelý plod je pevnejší a nezostáva v rukách.