Bio Figovník (Ficus carica) PERETTA

Obľúbená odroda figovníka Peretta vyniká veľkými šťavnatými a chutnými plodmi. Zaujímavá je svojim pôvodom a ako „severský figovník“ aj svojou mrazuvzdornosťou. 

Figovníky a figy, tradičné ovocie južných oblastí, sa udomácnilo aj v našich končinách pre jednoduché pestovanie a chuť plodov. U nás sa darí mnohým odrodám, avšak práve figovník obyčajný „Peretta“ (Ficux Carica Peretta) má viac ako len jednu vlastnosť, ktorou sa bude radiť medzi obľúbenejšie odrody v našich zemepisných šírkach. Odroda vyšľachtená vo švajčiarskom mestečku Chur má v rodnom liste zapísané hornaté oblasti Álp. Šľachtitelia stojaci za Perettou vytvorili odrodu odolnejšiu voči mrazom a dlhším zimám. To predurčuje Perettu pre záhrady v stredných teplotných oblastiach Slovenska z hľadiska zím. Mladé figy si všeobecne vyžadujú ochranu počas zimy (fólie, textílie, prístrešky a prekrytie a pod), kým vyššie stromy s hrubším kmeňom sa vyznačujú vyššou odolnosťou. Pri odrode Peretta je ochrana mladých rastlín výhodou, avšak do teploty -15° zvládnu prežiť aj bez ochrany.

Pestovanie figovníka Peretta

Peretta si nevyžaduje žiadne zásadné odlišnosti od pestovania klasického figovníka. Darí sa mu pri pestovaní v nádobe, ako aj v záhrade. Pestovaný v nádobe je odkázaný na zálievku v prípade sucha a rodenia plodov viac ako pri vysadení vo voľnej záhrade. Mladý figovník je lepšie pestovať v nádobách a v zime mu zaistiť ochranu proti mrazom. 

Ideálnou polohou je slnečné miesto na južnej strane pozemku s ochranou proti silnému vetru v podobe múru, či neprefukujúceho plotu. Dvoj až trojročný strom je považovaný za silnejší, ktorý je schopný čeliť mrazom. Peretta je v tomto smere v porovnaní s inými figovníkmi výrazne úspešnejšia. Čím hrubší a starší, tým prečkáva zimy bez zásadných poškodení. Dôležitý je v takom prípade silný kmeň nad zemou. U rozrastených figovníkov bežne platí, že mrazom poškodené mladé nadzemné výhony, alebo vetvy neznamenajú smrť stromu. Figovník prežíva v koreňoch a vyženie nové výhony. 

Figovník dokáže rásť a prosperuje aj v chudobnejších pôdach. V pôdach pieskových, alebo zmiešaných. V našich záhradách nám však primárne pôjde o čo najzdravšiu rastlinu s najväčším výnosom. Preto vhodnou pôdou bude zásaditá a priepustná v hornej vrstve. Pokojne bežná záhradná pôda. V spodných vrstvách nevadí ílovitá, či kamenitá. Vhodným spôsobom hnojenia je domáci kompost s obsahom vápnika, čo stromu prináša ideálnu výživu. 

Rodenie plodov

Uvádza sa často, že je samoopelivý, avšak presnejším je uvedenie, že plody sa tvoria bez opelenia už v jarných mesiacoch a vychádzajú zároveň s listami. Čiže aj osamotený figovník svojmu pestovateľovi prinesie úrodu. Rodiť stíha aj na pár mesiacov starých výhonoch. V severných oblastiach Slovenska nemusia plody stihnúť dozrieť, čo však možno vyriešiť pestovaním alebo presunom do skleníka a fóliovníka. 

Plody odrody Peretta sú považované za veľké, s výbornými chuťovými vlastnosťami – chutné a šťavnaté. Majú ružovú až červenú dužinu. Využiteľnosť majú na priamu konzumáciu, šaláty, sušenie, aj mnohé ďalšie spôsoby prípravy bez obmedzení. Prvých plodov hruškovitého tvaru sa pestovateľ dočká počas júla a postupne dozrievajú ďalšie. Figovník tak bude jedným z tých zdrojov ovocia, ktoré ho nevydajú naraz a všetko. 

Tvar stromu a rez

Tvarovanie figovníka môže byť ovplyvnené už mladou rastlinou, alebo starostlivosťou pestovateľa. Pri nenáročnom strihu a bežnej starostlivosti presiahne 3 metre na výšku a dosiahnuť môže zhruba 2 metre na šírku. Rozmery však môžeme ľahko upravovať. Udržiavací rez robíme na jar. Primárne odstraňujeme choré, suché konáre, z ktorých nevyrastá živý konár, alebo vetvy. V prípade potreby a prehustenia je možné naň siahnuť po zbere plodov koncom leta. Pri zástrihu zdravých, ale dlhých konárov je vhodné ponechať tri puky/listy a strihať nad ním. Tam vyrastie nové vetvenie.